krehnú mi prsty
keď ráno rosa ešte spí
no nechcem byť drzý
a rušiť ticho ranných chvíľ
v to tiché ráno
ťa svojou dušou zakrývam
nehou tou rozostrenou
čo v tvojich vlasoch prebýva
krehnú ti prsty
keď v tieni rosa ešte spí
a nechcem byť drzý
tak počkám kým sa odparí
kde trávu slnko ráno odkrýva
tam s jeho lúčom tieň si nevie rady
na deku orosenú
tvoj dych ma volá do záhrady
